Lilly in the world

V Zaragoze je veľa lásky. Španieli proste milujú veľa vecí a myslím, že milujú kolektívne. 

V prvom rade Španieli očividne milujú svoju siestu. V porovnaní s mojim bežným režimom v Brne (vstávať najneskôr o siedmej, do práce, obed, do školy, učenie a možno, ale iba možno, nejaký ten voľný čas) je to niečo neuveriteľné. Najviac ma dostalo, keď mi španielska profesorka napísala, že zajtra bude v kancelárii celé ráno. Ešte dobre, že do zátvorky napísala, čo týmto "ránom" myslí - že pre ňu znamená ráno 10:30 až 13:30. Sranda, ja v svoj bežný brnenský deň chodím o jedenástej už na obed. Harmonogram španielskych párty je tiež iný: iba lúzri chodia na párty pred druhou hodinou ráno! Podobne je to aj s mojimi prechádzkami. Zvyčajne vyrážam okolo druhej alebo tretej poobede a pešo s mapou a foťákom postupne dobývam Zaragozu. Paradoxne, Zaragoza je však o tomto čase skoro vyľudnená, pretože všetci Španieli sú zalezení doma. Denný režim tu funguje úplne ináč a veru mám si tu na čo zvykať.

Lilly nastavuje foťák na samospúšť a fotí sa. Zlodeji ju netrápia, pretože je tu sama.

Španieli milujú svoje pesničky. Ich piesne sú často trošku pritiahnuté za vlasy a príde mi naprosto divné a nekreatívne, že je akýmsi nepísaným pravidlom, že v každej pesničke musí byť minimálne jedno zo slov "corazón", "me gusta" alebo "tequila". Čo však obdivujem, je koľko radosti, chuti do života a koľko lásky dokážu Španieli vložiť do týchto jednoduchých textov. Nepotrebujú na to zložité poetické košaté metafory, stačí len: "milujem ťa" alebo "mám rád pivo". Život sa zdá byť taký jednoduchý. Obdivujem koľko salsy a bachaty sa dá napchať na jednu diskotéku a na rozdiel od textov, chytľavý a dynamický rytmus piesní proste zbožňujem. A aj keď si spievajú ten najnovší hit (ktorý sa mimochodom volá "El Taxi") s úplne, ale úplne odveci textom, očividne im to robí radosť. Tak nech :)  

Ďalej, Španielsko nedá dopustiť na sladkosti a pečivo. Na každom rohu tu je nejaká pekáreň alebo malý obchodík s čokoládkami, sušienkami, cukríkmi alebo inými sladkosťami. Tieto lokálne pekárničky a rodinné obchodíky majú svoje čaro, podobne ako aj trhy s ovocím, zeleninou a rybami/mäsom, ktorých je tu tiež požehnane. V centre je jeden veľký, Mercado s veľkým M, ktorý je taký obrovský, že sa tam môžete aj stratiť. Sušienky sú tu tiež veľmi obľúbené a v supermarketoch majú svoj vlastný dlhočizný regál. Keksíky sa tu predávajú nie na kusy, ale na kilá. Pečivo sa tu konzumuje ku všetkému a vo všetkých podobách. A moje srdce v duchu plesá a vykrikuje: juhú, konečne som našla aspoň nejakú podobnosť so slovenskou kultúrou, teda aspoň s tým chlebom. Škoda, že posledný rok sa vyhýbam pečivu a tak si tú rozmanitosť pekárskeho umenia veľmi neužívam :D. 

Pre mňa je však najkrajší pohľad na dvoch ľudí, ktorí sa len tak spoločne prechádzajú a na ulici sa držia za ruky. Takýchto párikov je tu veru neúrekom a to ma neskutočne teší! Tieto milé náhodné stretnutia mi hneď vylepšia deň a nútia ma sa usmievať. A čo ma teší ešte viac, je fakt, že sa za ruky držia nielen mladí, ale aj postaršie generácie. Je tak neskutočne krásne vidieť deduška a babičku na prechádzke v parku, držiac sa za ruky a smejúc sa. Aj na Slovensku (respektíve v Čechách) by mohlo byť viac takejto lásky... 

Lyduš očkom pozoruje Zaragozu.

¡Que viva el amor en España!